Recenze: IneKafe – Právo na šťastie

Odpusťte mi tento osobný historický exkurz na úvod. Vlastne ho kľudne preskočte, ak máte naponáhlo. Ale pre mňa to sem akosi patrí a možno sa v tom tiež nájdete.

V máji 2008 som celý happy a plný dojmov stál pod intrákmi v Mlynskej Doline a osobne ďakoval za tento (vtedy „posledný“) koncert frontmanovi kapely, na ktorej som vyrástol a ktorá do značnej miery ovplyvnila môj život. Dovtedy som ju totiž akosi live nestihol. Hanbím sa za to, ale do svojich 18 som asi ani poriadne nevedel, čo je to živá muzika. Takže to bol taký malý splnený sen.

Náhoda je blbec, zvlášť keď sa človek trochu snaží. V roku 2009 som ešte viac happy a s pocitom obrovskej pocty stál na pódiu v pražskej Inchebe s foťákom v rukách. Sústredil som sa na to, aby som sa nestrepal z bední uložených za bicími a fotil obrázok, ktorý sa mal stať – i stal – coverom live DVDčka, ktoré na tomto koncerte vzniklo. Tento zážitok vo mne spolu s neuveriteľne emotívnym vystúpením zanechal silné spomienky. Mal som pocit, že končí niečo fakt veľké a strašne ma tešilo, že som mohol byť súčasťou celej tej záležitosti. Aj napriek tradične skomolenému menu v titulkoch DVD – no čo, kvôli tomu som to aj tak nerobil. Hoci ma pár ľudí v mojom okolí malo za blba, že za to nič nechcem.

Písal sa rok 2010, a ja som sledoval oficiálne vzkriesenie svojej obľúbenej kapely. Z bližšie nešpecifikovaných dôvodov ma to veľmi neprekvapilo. Ale bol som tomu celkom rád, asi už len preto, že sa z toho tešilo toľko ľudí okolo. A samozrejme, že som si ich ešte chcel užiť naživo! Aj keď ma trochu škrelo, že akosi klesla hodnota celého toho zážitku z Prahy...

2011. IK hrali v Brne a s kolegom sme robili predkoncertné interview s Vratkom. Po jeho skončení som mal pocit, že už ho to celé moc nebaví. Ale na druhej strane, pán pilot mal vtedy pár dôvodov, prečo byť nervózny. Stresy okolo turné, všade chaos, atď.

Podnietilo ma to uvažovať nad tým, o čom to vlastne je, pokiaľ aktivita kapely pozostáva v podstate z občasného hrania, občasného vydávania nových kolekcií tričiek, práce na novom cédečku a chtiac-nechtiac neustáleho kalkulovania s časom, peniazmi – a to bez akéhokoľvek odsudzovania. Zarábať si vlastnou muzikou je super a dostať sa niekedy sám na túto úroveň, som maximálne happy.

Ale stále to musí byť o hudbe. A matne si spomínam na staré rozhovory, v ktorých Vratko tvrdil, ako mu práve toto kalkulovanie vadí. Ako už nikdy nechce riešiť to, aby kapela musela byť stále zaujímavá, keď chce fungovať na scéne, ako nechce stále niečo počítať, ako chce mať muziku proste len ako hobby... je to dnes naozaj tak? Nestáva sa z nej takto skôr akási sezónna robota pre členov kapely - namiesto koníčku, pri ktorom fakt nemusia nič riešiť? Kto vie. Azda len oni sami...

Po prvých tónoch som tušil, že toto sa mi bude veľmi páčiť. Minimálne po hudobnej stránke - jednoduchá ale energická a šikovne naaranžovaná chytľavá muzika, navyše s perfektným zvukom! Po prvých slovách som ale znervóznel. Toto fakt písal Vraťo? Ten istý človek, z ktorého pera celý ten čas vychádzali tak priamočiare, bezprostredné a úprimné texty bez pre slovenský pop tak typických patetických klišé? Kde sa tam ten pátos zrazu vzal? Ale dobre, dajme tomu. Texty sú veľmi osobná vec, človek sa raz za čas cíti všelijako a do pesničiek sa pretavia rôzne veci.

Lenže ono to v tomto duchu pokračuje – vynímajúc prevzatú pesničku od Zóny A – asi až po pesničku Figúrka. Ktorú žeriem. Má totiž presne všetko to, čo som od novej tvorby čakal. Vyzretý nadhľad, vtipný text o v podstate dosť smutnej veci (a možno trošku odkaz na jednu staršiu skladbu) . A aj keď druhá polovica dosky bola po tejto stránke oveľa lepšia, prečo nie viac? Prečo inteligentné rýmy a metafory v polovici pesničiek nahradili naivne pôsobiace verše a prirovnania akoby vystrihnuté z denníka tínedžera? A vôbec:

Pre koho je vlastne táto doska?

Niekomu to asi sadne. Možno práve tínedžerom, z ktorých i dnes Kafákov počúva hafo. Lenže starý fanúšik zrejme čakal podstatne viac, ako šablónu "si preč, je mi na houby, neviem na teba zabudnúť, ale raz bude lepšie" opakujúcu sa hneď v niekoľkých songoch za sebou. Ja viem, frčí to. Ale IK som vždy vnímal ako kapelu, ktorá je natoľko kvalitná, že sa môže na trendy zvysoka vykašľať. Sakra, veď práve táto kapela trendy na našej scéne v tomto žánri vždy určovala.

Videoklip k skladbe Ani Minútu, ktorá je jedným z vrcholov dosky

V konečnom dôsledku mi album pripadá ako horúcou ihlou ušitý best of výber šuflíkovej tvorby, ktorá sa za tie roky nazhromaždila – horúcou ihlou v zmysle výberu skladieb, po kompozičnej stránke. Samotná produkcia je totiž všetko, len nie odfláknutá, a keby niektoré texty boli v svahilčine, tak som už len z toho zvuku celkom paf. Chlapi majú čo-to odohraté a vedia, čo chcú. No a pri pohľade na produkčné duo Marek Rakovecký (Lavagance) a Matej Turcer (From Our Hands) je scény znalým jasné, že lepší ľudia za zvukom Práva na Šťastie ani stáť nemohli.

Napriek tomu mi ale niektoré skladby prídu ako horko-ťažko povyťahované z chlpatej deky. V jednej recenzii som čítal, že vraj sú vďaka 8-ročnému odstupu od posledného cédečka skutočne vyzreté.  Nesúhlasím – prídu mi skôr prezreté. Až na pár skutočne výborných kúskov, ktoré si môžem púšťať dookola, nepôsobia ani zďaleka tak autenticky ako kedysi. A ak tam ten rozdiel necítite - nuž, asi vám trochu závidím.

Neviem ako vy, ale ja si to teraz pri počúvaní novej dosky dávam celé dokopy. A napriek tomu, že pre mňa furt táto kapela veľa znamená, napriek tomu, že jej členov mám rád, sú mi sympatickí a plne rešpektujem ich voľby, napriek tomu, že ma pár rokov pohybovania sa v zákulisí hudobnej scény naučilo, aký ťažký je každodenný chlebík hudobníka a že pokiaľ to s muzikou myslí vážne, tak sa proste musí vedieť aj predať – napriek tomu a mnohým ďalším faktorom mám pocit, že to proste nie je ono. Aj keď by som si veľmi chcel myslieť niečo iné.

IneKafe - Právo na Štastie

Label: Universal Music
Oficiálny termín vydania: 21. 11. 2011
Stopáž: 43:24

Tracklist:

1. Čo ak nie
2. Právo na štastie
3. Karanténa citov
4. Keď sa všetci zjednotíme
5. Veľkou palicou IV.
6. Figúrka
7. Špinavé objatie
8. Končím
9. Ani minútu
10. Paralyzovaný
11. Koridor do raja
12. 90 percent
13. Petra po rokoch
14. Keď sa všetko (k)rúti

KOMENTÁŘE