Gitarový majster sveta Tommy Emmanuel

Úvodné slovo šplechol Marek Eben a potom sa na pódium vyrojili štyri sláčikárky The Eve Quartet Prague, spolu s ktorým sa objavill aj samotný pán večera a vystrihol zopár kúskov na svojej otrieskanej akustickej gitare, čím to celé pozdvihol o tristo percent.

Po odchode sláčikového kvarteta predstavil to, na čo ľudia čakali asi najviac, svoju akustickú tvorbu. Aj keď je to majster sveta na gitare a kmitočet prstov sa dá porovnávať s trepotom krídel kolibríka, jeho piesne nie sú vôbec nudné. Práve naopak, hrá až príliš počúvateľné harmónie a od prvej noty si celá Lucerna dupká nohou, kýve prstom alebo hýbe hlavou.

Stavím svoju gitaru, že polovica osadenstva boli gitaristi všetkých žánrov, ktorí si prišli trošku zažasnúť a pritom sa pred tou druhou polovicou publika tváriť, že rozumejú. Nesmiem zabudnúť spomenúť, že Tommy je strašný sympaťák, stále sa usmieva a sype jeden fór za druhým. A jeho šplechy zaberajú, búrajú veľkolepú atmosféru veľkého koncertu a zmäkčujú naškrobené obleky niektorých divákov.

Šou neprestáva ani počas najvypätejších sól a šašovinky trúsi, kade chodí. Tohto chlapíka s večným úsmevom proste chcete mať za suseda. Celé toto turné má názov „Acoustic And Electric“ a v pozadí straší nástrojovka rockovej skazy. Bál som sa, čo s jeho geniálnym akustickým prejavom urobí kapela, ktorá sa v istom bode pripojila. Aj napriek profesionálnej familiárnosti spoluhráčov to produkcii uškodilo. Koncert síce získal na rockovej grandióznosti, zároveň však nenávratne stratil filigránsku intimitu a teplo poctivej akustickej prácičky. Nič na tom nemenili ani rýchle tempá a drevné rokenrolové sóla. Ale aspoň si Tommy zaspomínal na svoje začiatky.

Kapelové čísla som viacmenej odstál a dočkal som sa. Na svoju plne ozvučenú gitaru majster Emmanuel vystrúhal také perkusionistické číslo, že keď som zavrel oči, bol tam celý africký orchester. Podobne, ako jeho neuveriteľné driblovanie s notami, sa ani toto nedá slovami dosť dobre opísať. V istých chvíľach mal určite viac rúk ako Šiva, ináč sa to nedá vysvetliť, a to používal aj hlavu (doslova). Ešte zopár akustických songov a späť na rockové štadióny.

Po dvoch hodinách a dvoch prídavkoch sa tento charizmatický nezmar rozlúčil dvomi meditatívnymi skladbami s jemne zafarbenou elektrickou gitarou pri zapnutých svetlách v sále a vykoledoval si za to zaslúžené standing ovation. Nabudúce si dám pozor, aby jeho turné nebolo „Electric“, ale iba „Acoustic“, lebo za tú akustickú časť mal u mňa standing ovation po celý koncert (doslova).

KOMENTÁŘE