Recenze: The Material - noví nástupcovia Paramore?

Keby ste len vedeli akou náhodou som na túto kapelu natrafil. Bolo to v USA, niekde medzi Wisconsin Dells a Middletonom, keď som sa viezol v starom Neone smer Middleton na dlho očakávaný koncert Red, ktorý som ledva stihol. Môj kamarát Ryan mi pustil The Material ako svoj nový objav. Bola to pesnička The Promise z ich prvého EP. Ešte som si vtedy úplne neuvedomoval, čo vyvedú o polroka. What We Are niekoľkokrát prevýšil ich prvé EP Tomorrow, ktoré bolo už v lete úplnou peckou.

Už prvá pieseň Appearances ma úplne zmrazila. Speváčka sa s ničím nebabre a svoju hlasovú rezervu púšťa voľne už od začiatku. Navyše to nie je tisíckrát ohraná agónia, ale po dlhom čase niečo originálne. Druhá pieseň Stay Here Forever ma svojim rytmom dostala úplne a album ma odtiaľ už nepustil.

Texty sú vačšinou o vzťahoch, o láske a podobne, čo sa môže niekomu zdať ohrané, ale to je už vec názoru. Ja takých albumov poznám viac. A Paramore boli prví, ktorí do tohto žánru prišli s jednoznačnou originalitou čo sa týka rytmu a kompozície, ale taktiež hlasovým prejavom speváčky a originalitou textov.

Máte rádi Paramore?

The Material sú po Paramore prví, ktorí ma oslovili úplne jednoznačne a bezvýhradne a ktorých album som nebol schopný vypnúť ani keď už hral piatykrát. Hudba sa štýlom, no najmä hlasovým prejavom speváčky naozaj podobá na Paramore. Hovorím podobá, pretože kapely ani zďaleka nie sú rovnaké, ani by som nikdy nič také netvrdil. Každopádne si myslím, že kapela The Material si albumom What We Are neskutočne šplhla, a ak sa jej podarí preraziť, s tým čo hrajú by kľudne mohli byť rovnako slávni ako Paramore. A vôbec by som sa nečudoval. Tejto parte to proste prajem, pretože ich kvalita je na vysokej úrovni a úprimne, zaslúžia si to.

Texty pôsobia tuctovo, pre niekoho možno sú. Ak chcete album počúvať, pripravte sa na texty o (pravdepodobne) speváčkinych vzťahoch, problémoch a podobne. Osobne si myslím, že texty sú napísané dobre, ale čo je pre mňa oveľa dôležitejšie je fakt ako sú odspievané. S každým slovom cítiť, že texty nie sú prázdnymi slovami, ale speváčka vie o čom spieva. V jej hlase je počuť cit, a prežívanie toho čo spieva. To je to, čo ma na albume naozaj zaujalo.

A hneď za tým je hudobná stránka. Ako viete, dnes je už ozaj ťažké vymyslieť gitarovú linku/bicie, ktoré by boli originálne. Nehovorím o absolútnej originalite, pretože si myslím, že v dnešnej dobe to už ani nejde. Hovorím o originalite relatívnej, teda v porovnaní s tým, čo dnes počúvate s rádií, ipodov, discmanov a podobne.

Bicie a gitary!

Paramore ma svojho času zaujali práve neskutočne originálnym bubeníkom, ktorý proste hral inak ako ostatné kapely. Vypočujte si Ignorance ak ste to ešte nepočuli a hneď potom Playing God, obe od Paramore a potom si pustite Stay Here Forever od The Material a pochopíte prečo v tom vidím paralelu. Takéto bicie vás okamžite zaujmú, pretože sú proste iné.

To isté gitary – do takej miery ako je to možné, mám pocit, že gitary u Paramore a rovnako u The Material majú proste niečo naviac, nejakú pridanú hodnotu. Som gitarista, spevák a skladateľ a mám pocit, že je už ozaj málo vecí, ktoré som ešte nepočul. A vždy raz za čas príde niekto, kto ma presvedčí o tom, že takých vecí je ešte mnoho.The Material mi v prvom rade poskytli prvotriedny hudobný zážitok, ktorý proste neupadá na sile. Album môžem počúvať dookola koľko chcem, za čas ma síce omrzí, ale vrátim sa k nemu, na to sa už dostatočne poznám.

Chýba dostatočne zvučný druhý hlas

Je jedna vec, ktorá mi na albume trošku chýba. A to je dvojhlas od nejakého ďalšieho speváka. Dvojhlasy si totiž speváčka robí sama, čo na albume znie úplne parádne, problém je, že na koncerte by to mohol byť problém. Je zase pravda, že k takémuto výraznému hlasu proste dvojhlas nemôže spievať len tak kdekto, lebo by si to, prosím pekne, možno nikto nevšimol. Keby sa však v kapele našiel dostatočne zvučný hlas, bolo by parádne počut speváčkin hlas v súznení ešte s nejakým iným.

A nesmiem zabudnúť: album uzatvára What Happens Next, pieseň, ktorú keď som počul po prvý raz, tak som mal pocit, že už ju poznám. A nie preto, lebo by sa na niečo ponášala, ale preto, lebo je to pesnička, ktorú si zapamätáte. Pieseň poskytuje úplne parádny sémantický koniec celého albumu. Je síce o láske, ale vašej predstavivosti sa medze nekladú, tak si ich neklaďte. Pre mňa nesie už len otázka "What Happens Next?" parádny odkaz. A hovorte si čo chcete. Ten kto hľadá, nájde. Ak hľadáte chyby, tak ich nájdete, ja som hľadal dobrú hudbu, a našiel som.

Takže aby som to zhrnul, Paramore a The Material určite nechcem porovnávať, aj keď tam určite nejaká podobnosť je. Ale ak máte radi Paramore, tak The Material vám určite stojí minimálne za vypočutie. Som si skoro istý, že vás nesklame.

Autor úvodního fota: O´Moonie, zdroj myspace.com/thematerial

KOMENTÁŘE