Zebrahead: „Masturbácia je dobrá pre svetový mier.“

Čo k tomu povedať? Ben so Zebrahead si to myslí a ja verím, že má pravdu. Akým zvráteným alebo nezvráteným spôsobom som na to prišiel sa ma nepýtajte, to už je off-topic. Zaujímala by ma jedna vec, ktorú som sa vlastne samotnej kapely zabudol spýtať (exkluzívny rozhovor s kapelou Zebrahead očakávajte začiatkom týždňa) a to je, ako sa dostali k tomu, že prišli do ČR. Každopádne, nech už je odpoveď akákoľvek, urobili veľmi dobre. Koncert bol minimálne pre mňa nezabudnuteľný a pokec s týmito chlapcami po koncerte hádam ešte viac.

Čo k tomu povedať? Ben so Zebrahead si to myslí a ja verím, že má pravdu. Akým zvráteným alebo nezvráteným spôsobom som na to prišiel sa ma nepýtajte, to už je off-topic. Zaujímala by ma jedna vec, ktorú som sa vlastne samotnej kapely zabudol spýtať (exkluzívny rozhovor s kapelou Zebrahead očakávajte začiatkom týždňa) a to je, ako sa dostali k tomu, že prišli do ČR. Každopádne, nech už je odpoveď akákoľvek, urobili veľmi dobre. Koncert bol minimálne pre mňa nezabudnuteľný a pokec s týmito chlapcami po koncerte hádam ešte viac.

Do Prahy sme sa dostali vcelku skoro (po minulej skúsenosti s madam D1 keď som kvôli havárke nestihol polovicu koncertu) takže sme boli vlastne prví, ktorí sa dostali do Roxy. Samozrejme sme s kolegom obsadili predné lóže (rozumej „ten flek rovno pod pódiom“) jednak aby mohol kolega napáliť najlepšie fotky a jednak aby sme sa nedostali do mosh-pitu, ktorý je nepriaznivý pre fotografovanie a moje nervy.

Nebol problém odbehnúť a po návrate zistiť, že vaše miesto je stále voľné. Zo začiatku to nevyzeralo, že bude na koncerte mnoho ľudí. Keď na pódium vybehla predkapela Kids In Glass Houses, pred pódiom stáli štyri, možno päť radov ľudí, ostatní sedeli buď na kreslách alebo pri bare. Medzi týmito piatimi radmi bolo aj pár skalných fanúšikov, ktorí si s nadšením s kapelou aj zaspievali ich pesničky.

Na to, že som kapelu nepoznal ma celkom zaujali hneď na prvý raz. Ich hudba bola vcelku nápaditá a svižná, jediné čo tam trochu haprovalo bol spevákov „emo“ hlas. Ten vysoký, ktorý občas aj voľačo zakričí, prirovnal by som to k spevákovi z Funeral For A Friend - samozrejme iba štýlom spievania, nie skúsenosťami ani speváckym talentom – to prirovnávať nechcem.

Najlepšie na kapele však boli ich obtiahnuté rifle. Na tom som sa fakt dobre pobavil. Neviem čo teraz v Amerike letí, ale ak je toto móda tak to sa teda budem dobre baviť keď to dorazí k nám. Chlapi v obtiahnutých rifliach – mňam mňam.

Ale keď to tak zhrniem, kapela znela celkom dobre a zaujali ma aj napriek tomu, že na iných serveroch o nich príliš prianivo nepísali.

Potom nastala chvíľka ticha, ktorú nasledovalo vytrvalé skandovanie: „Zebrahead, zebrahead...“ ktoré som (musím sa pochváliť) začal ja. Pár minút na to už kapela stála na pódiu a Ali do megafónu kričal prvé slová úvodnej pesničky z ich nového albumu Phoenix, HMP. Nasledoval playlist, ktorý zahŕňal asi všetko najlepšie čo kapela kedy vytvorila. Bol to taký prierez ich tvorbou a prevládali najmä tri posledné a najslávnejšie albumy – MFZB, Broadcast To The World a najnovší Phoenix. Je treba povedať, že Zebrahead výborne pracuje s publikom a najzaujímavejšie je, že kapela vlastne nemá frontmana. Každý z nich sa publiku počas koncertu prihováral, viedli najmä Ali (rap) a Ben (basgitara), spevák Matty s gitaristom boli trochu tichšie, ale Greg nám to vynahradil v rozhovore po koncerte.

Jediná pieseň ktorá mi na tomto playliste naozaj trochu chýbala, bola Runaway. Je škoda, že sa nám nepodarilo si ju vyskandovať, ale môžeme byť samozrejme vďační za štvorpesničkový encore, ktorým kapela ukázala, že sa v ten večer dobre bavila a verím, že sme sa tým zaslúžili o ich návrat.

Koncert bol priam bezchybný. Väčšinu pesničiek kapela hrala o trochu rýchlejšie a bola škoda, že im nebolo trošku viac rozumieť. To však už tak na koncertoch chodí a koniec koncov to nebolo až také dôležité. Texty sme aj tak všetci vedeli.

Na konci koncertu vypukla vojna na život a na smrť o dôležité atrefakty, tuším som videl pár ľudí aj hľadať zabudnuté „brnkátka“ (ktorých mimochodom kapela rozdala naozaj dosť) aj na zemi. Ak by im to securiťáci dovolili, ľudia by snáď kapele rozobrali aj audiotechniku. Kapela sa s fanúšikmi rozlúčila a následne sa objavili pri stánku kde sa predávali tričká. Celkom náhodou sme ich tam zastihli a počkali sme kým sa vypodpisujú. Nakoniec sme si s nimi urobili fotku a potom som sa na chvíľku zakecali s Alim. Povedal, že nemá problém urobiť s nami interview a tak sme sa pobrali na tiché miesto a neskôr sa k nám pridal aj Greg.

Bol to naozaj zaujímavý večer. Budem veľmi rád ak sa Zebraheadi znovu objavia v ČR. Ak áno, budem opäť stáť v prvom rade.

Reklama

KOMENTÁŘE