Hakka Muggies a Dítě zahrali v Starej Pekárni

14.4.2008

V ten večer som sa v Pekárni naučil, čo je základom dobrého fotoreportu. Teda aspoň jedným zo základných bodov - nezabudnúť si pamäťovú kartu od foťáku na intráku. Nuž a keďže sa mi tento bod tentokrát splniť nepodarilo, aspoň textom sa vám pokúsim priblížiť, čo za hukot sa to zase z pódia v mojom obľúbenom klube valil.

Myslím, že vidieť 2 kapely za jeden večer sa mi v Pekárni v tomto prípade podarilo prvýkrát. A musím uznať, stálo to za to. Aj keď, predsa len sa ten mierne tvrdší popík po keltskej rockovej divočine akosi... akosi nechytal. Pôvodne som si totiž myslel, že ako prví zahrajú Dítě, a až po nich keltskí rockeri Hakka Muggies - a z môjho pohľadu i posluchu by bolo takéto garde rozhodne lepšie.

Hakka Muggies sú totiž vážne, ale vážne dobrá kapela. Ja ako milovník takmer čohokoľvek s prívlastkom "keltský" som si ich jednoznačne nemohol nechať ujsť a musím povedať, že moje očakávania sa splnili.

Napriek tomu, že zvuk kapely mi miestami prišiel prehnane surový a ostrý, po hudobnej stránke to znelo výborne. Mix keltskej tradičnej hudby, ktorú reprezentovali trochu netradičné 5-strunné elektronické husle veľmi sympatickej vokalistky i huslistky Máji, a rovnako neopomenuteľný írsky bubon bodhran, na ktorom sa vyžíval spevák Martin Pobuda, s hudbou nadupanou, rockovou, švihnutou metalom i punkom (geniálna gitara, perfektné sóla striedajúce sa so sólovými husľami, zasa raz klobúk dole) a podľa toho, čo som to počul v Pekárni za bicie, tak trochu asi aj d'nb. Kapela z pódia vysielala jednu vlnu energie za druhou, a akýsi bojovo-krčmový polospev-polokrik speváka tomu celému len dodával autentickú atmosféru.

No a po Muggies sa pódium postavili Dítě. Ako som však už naznačil na začiatku, opačné garde by asi bolo lepšie. Niežeby hrali zle (to sa podľa mňa v Pekárni stať ani nemôže), to rozhodne nie. Tá muzika mala rozhodne niečo do seba, hravý, jemne našliapnutý a pritvrdený sound sršal energiou a ľudia sa bavili - no mne to pripadalo asi ako viezť sa na BMW po šialenej jazde na Pagani Zonda. Z môjho pohľadu sa to proste Keltom z Prahy nevyrovnalo. Väčšinu ľudí, ako sa mi zdalo, však práve Dítě bavili viac - možno i z toho dôvodu, že predsa len šlo o domácu kapelu.

Nuž, mne už v ten večer stačilo len sedieť pri pive s kamošmi a kecať len tak o všeličom. A smiať sa na vlastnej zábudlivosti. Lepšie ako nadávať si - negatívne pocity mi koncert aj tak nedovolil...