Gotická smršť v podobe Within Temptation v Roxy

Koncert sa konal pred viac než mesiacom, a ja som za ten čas nebol schopný napísať o ňom report. Výhovorky? Našli by sa, ale nie dostatočne dobré. Môžete ma teda označiť za nezodpovedného. Bude to na tento jediný raz naozaj pravda. To však nič nemení na tom, že Within Temptation podali 17.1. v Roxy fantastický výkon, aj napriek tomu, že im chýbal jeden z gitaristov.

Po príchode pred Roxy sme zistili, že rad, ktorý sa od vchodu tiahol mal tak približne kilometer a pol (a to pochybujem že preháňam). Aj tak sa nám podarilo dostať sa na miesto, z ktorého by sme sa dostali dnu medzi prvými (áno áno, dá sa povedať, že sme sa trochu predbehli). Po tom ako sme skoro 2 hodiny čakali pred klubom, prišla magická chvíľa. Vpustili nás dnu. Dostať sa cez úzke dvere bolo ako dobrovoľne si ľahnúť pod pneumatické kladivo. Prežil som to bez zranenia, ale so silnou psychickou újmou, ktorú som však musel rýchlo prehltnúť, ak som sa chcel dostať do prvých radov. Po krátkom blúdení som sebe aj fotografovi obsadil miesto v prvom rade a usadili sme sa tam. Teda vlastne „ustáli“.

Tam to zase chvíľku trvalo, ale však treba divákov trošku ponaťahovať, tak sme si zase dobre pokecali, trošku posrandovali, vypili pár pív, aby sme mali čo potiť a po nejakej tej hodinke a pol členovia za veľkého potlesku vybehli na pódium. Frontmanka kapely, a dovolím si povedať jedna z najcharizmatickejších a najtalentovanejších speváčok metalu, mala oblečené typické gotické oblečko. Čierne silónky, krátku sukničku, korzet a vysoké šnurovacie čižmy. Krásne dlhé rozpustené čierne vlasy sú jednoznačnou nutnosťou, to hádam ani spomínať nemusím.

Klub Roxy v tomto jednoznačne vyhovoval veľkosťou, vybavením, aj svetelnými podmienkami. Kapela urobila peknú show, o ktorú sa zaslúžili tak svetlári ako aj zvukári. Je treba pochváliť najmä front(wo)manku kapely, ktorá počas celého koncertu netrafila ani jeden falošný tón. A ak poznáte Within Temptation, tak viete, že ich pesničky nie sú zďaleka len v jednej oktáve. Boli momenty kedy som si povedal, že vyspievať niečo také hádam ani nie je možné. A bolo. Naživo. Na prvý pokus. Toto ma osobne veľmi ohúrilo. Najvydarenejšie kúsky boli podľa mňa z nového albumu – menovite What Have You Done kde hlas Keitha Caputa púšťal zvukár zo samplu, ďalej The Howling (jednoznačne asi najlepšia pesnička koncertu – možno však len preto, že sa mne najviac páči ;) ), The Heart Of Everything, Frozen, Our Solemn Hour, The Cross alebo Forgiven.

Čo sa mi naopak nepáčilo? Trošku prílišné skrývanie interpretov. Zamestnanci klubu sa snažili členov kapely kryť pomaly vlastnými telami ako keby do nich niekto strieľal. Keď sme s fotografom vonku čakali, že si spravíme fotku so speváčkou len tak na pamiatku, tak sa to všetko vďaka ochrankárom otočilo na takú frašku, že sme nakoniec odišli. Prišlo nám to absolútne trápne. Samozrejme teraz neobviňujem ochrankárov, je to ich práca, tiež im to niekto kázal, len ma mrzí takýto prístup, aj keď pochopiteľne asi má svoj dôvod. Niekedy mi chýba možnosť len tak sa pristaviť pri kapele voľačo sa spýtať, pokecať, prípadne požiadať o podpis a ísť ďalej. V Masters Of Rock to šlo, s mnohými členmi kapiel ako Nocturnal Rites, Thunderstone, Cast In Silence sme sa bavili a nebol s tým žiadny problém, lebo po koncerte prišli medzi fanúšikov. Asi to tiež závisí od kapely a od úrovne zbláznenia ich fanúšikov. Na koncerte som však opäť stretol pár zaujimavých ľudí a celkovo to bol nezabudnuteľný zážitok.

KOMENTÁŘE